mesa10 > Aktuality, Open Budget Initiative (OBI),
Streda, 01. 12. 2010
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický: Tabuizácia verejných financií .týždeň, 28.11.2010
Úplne odpolitizovať diskusiu o finálnej podobe fiškálnej a rozpočtovej politiky nemožno, keďže verejné zdroje a ich prerozdeľovanie sa nachádzajú v samotnom centre záujmu politikov. To, o čom však možno aj odborne diskutovať je oblasť transparentnosti vo verejných financiách. V minulosti uskutočnená reforma verejnej správy a aj financií predstavuje pomerne kvalitné základy pre „stavbu“ na ktorej dokončenie sa za minulej vlády nenašla nielen politická vôla ale ani chuť dokončiť to, čo už raz začaté bolo. Skôr sme boli svedkami úplne opačného procesu. Potrebné reformy v tejto oblasti sa stali novodobým tabu a zvrátenie trendu zvyšovania netransparentností vo verejných financiách, nastoleného najmä v posledných rokoch, si bude v najbližšom období vyžadovať opäť mnoho úsilia, pomerne náročných krokov a širokej politickej podpory týchto zmien.
Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení jasne zaviazala, že „obnoví poriadok“, „definuje jasné pravidlá disciplíny a transparentnosti“ vo verejných financiách a „predloží návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti“, no aj tak pretrvávajú pochybnosti o finálnej podobe tohoto nadviazania na už uskutočnené reformy z minulosti.
Vznik novej inštitúcie, Rady pre fiškálnu zodpovednosť (tzv. fiškálnej rady), môže síce výrazne pomôcť k zvýšeniu transparentnosti a kontroly vo verejných financiách, no ide len o jeden z mnohých krokov, ktoré sú potrebné preto, aby sa súčasná situácia aspoň čiastočne zlepšila.
Slovensko bolo v roku 2010 po prvýkrát hodnotené v oblasti transparentnosti rozpočtovania a v celosvetovom rebríčku Open Budget Initiative (prieskum a hodnotenie otvorenosti slovenského rozpočtového procesu prebehlo v MESA 10) sa umiestnilo na 28. priečke z 94 krajín. Na prvý pohľad azda aj uspokojivé umiestnenie, ktoré však z regionálneho porovnania už nevyznieva natoľko pozitívne, keďže otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa tak zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko.
Nedostatky, ktoré majú systémový charakter možno nájsť už pri bližšom a podrobnom pohľade na obsah samotného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, resp. aj štátny záverečný účet v danom roku.
Na Slovensku napríklad dosiaľ nie je zvykom a ani povinnosťou uvádzať v rozpočte údaje o skutočných a plánovaných výdavkoch za predchádzajúci rok v ekonomickom, funkčnom a programovom členení. Nemožno tak celkom presne určiť ako sa dané výdavky medziročne vyvíjajú. Ktorá činnosť, či oblasť sa podporuje a v ktorej oblasti naopak dochádza k poklesu celkových výdavkov. V následných diskusiách o rozpočte tak každoročne dochádza k tomu, že sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými a opačne, čo nielen že nie je ekonomicky správne, ale často aj úplne zavádzajúce.
Pravidelné zverejňovanie podrobných informácií o plnení rozpočtu sa taktiež nestáva tradíciou a mesačné reporty MF SR sú z hľadiska informačnej hodnoty nedostatočné. Neobsahujú napríklad členenie podľa jednotlivých ministerstiev, ale len základné delenie podľa ekonomickej kategórie.
Medzi námety ako zvýšiť transparentnosť vo verejných financiách na Slovensku patrí určite aj návrh každoročného vydávania nezávislej správy o hodnotení plnenia cieľov vlády, kde by boli uvedené ja indikátory slúžiace na porovnanie pôvodných odhadov a celkových dopadov rozpočtu. Taktiež by bolo vhodné uvádzať informácie o štruktúre vládneho dlhu (splatnosť dlhu, úroková sadzba, výška úveru a pod.) na pravidelnej báze, keďže mesačné reporty MF SR týkajúce sa deficitu obsahujú taktiež len základné informácie a nemožno v nich nájsť napríklad informácie o splatnosti dlhu, úrokovej sadzbe, denominácií dlhu a mnoho ďalších potrebných informácií.
Z hľadiska snahy o zvýšenie transparentnosti je mimoriadne dôležité, aby nielen odborná, ale aj širšia verejnosť bola dostatočne informovaná o tom, ako sa nakladá z verejnými zdrojmi, aké priority má vláda a ako chce tieto svoje ciele zrealizovať. Keďže nie každý má čas podrobne skúmať celý rozpočet, bolo by určite vhodné každoročne vypracovávať stručný, netechnický prehľad rozpočtu a jeho návrhu pre verejnosť. Zvýšila by sa tým nielen verejná kontrola, ale aj informovanosť širokej a nielen odbornej verejnosti.
Uvádzať ciele vlády je potrebné aj v rámci jednotlivých politík. Pri plánovaných výdavkoch v danom roku je potrebné uviesť ich prepojenie na fiškálne ciele vlády aj z hľadiska výhľadu na nasledujúce roky. Rozpočet síce je formálne viacročný, no neobsahuje dostatočné informácie o tom, ako sa pomocou rozpočtu naplnia samotné ciele vlády. Výhľad na nasledujúce roky je teda v súčasnej podobe skôr informatívny a naznačujúci trend, no nie je rozhodne záväzný pre vládu aj na najbližšie roky.
K zvýšeniu transparentnosti tiež nenapomáha to, že v rozpočte nie sú uvádzané informácie o budúcich záväzkoch, o implicitnom dlhu, o výdavkoch financovaných priamo z daní, o daňovej asignácií a prijímateľoch týchto finančných prostriedkov, o finančných prostriedkoch vyňatých z rozpočtu, či rezervách vlády. Taktiež nie sú kalkulované dopady na rozpočet v prípade naplnenia rôznych scenárov vývoja ekonomiky, pričom v skutočnosti sa tvorí len jedna predikcia vývoja, ku ktorej sa vyjadrujú len banky.
Zmenou legislatívy, no najmä jej dôsledným dodržiavaním možno odstrániť v podstate takmer všetky tieto systémové nedostaky a to aj v oblasti posilnenia kompetencií kontrolných inštitúcií (buď v prípade tých už existujúcich, alebo novovzniknutej fiškálnej rady), ktoré by následne mohli vykonávať dôslednú kontrolu, analýzy dopadov rôznych ad hoc opatrení vlády a použitia verejných zdrojov, čo v súčasnosti nie je možné. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ako kontrolná inštitúcia síce každoročne vydáva stanovisko k štátnemu záverečnému účtu, no tento dokument nemá pre vládu záväzný charakter. Skôr ide v praxi len o monitoring nedostatkov v nakladaní s verejnými zdrojmi. NKÚ následne síce vydá odporúčania smerom k vláde, ktoré však zväčša nevyvolajú ani len odozvu, nie to ešte konkrétne kroky potrebné k náprave, pričom iba malá časť výdavkov je skutočne aj preskúmaná.
Mnohé doterajšie, ale aj novovzniknuté, nedostatky v oblasti verejných financií je potrebné odstrániť, zvýšiť otvorenosť a transparentnosť v celom rozpočtovom procese, jasným spôsobom prepojiť fiškálne ciele vlády so samotným rozpočtom, nadviazať na reformy a pretrvávajúce problémy jasne pomenovať, pretože len v prípade splnenia týchto predpokladov a návratu k zodpovednému prístupu k nakladaniu s verejnými zdrojmi možno očakávať aj udržateľný a zdravý vývoj verejných financií v budúcnosti.
(Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik
Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10)
Vyšlo v týždenníku .týždeň, 28. 11. 2010
Čítajte viac: http://www.tyzden.sk
späť
Newsletter