Streda, 01. 12. 2010
M.E.S.A.10 v médiách: Ján Marušinec: Otvorme verejné financie. Týždeň, 21.11.2010
Slovensko sa v roku 2010 po prvý raz zaradilo do medzinárodného prieskumu o transparentnosti rozpočtovania. Výsledky nie sú lichotivé: napriek rozsiahlym reformám máme v tejto oblasti stále nedostatky.
Slovensko od roku 1998, ale predovšetkým v období rokov 2002 až 2006, výrazne napredovalo v kvalite riadenia svojich verejných financií. Postupne sa zavádzali rozpočtové reformy prvej generácie – obmedzovanie počtu štátnych fondov, možností netransparentného vykazovania (ESA95), zavedenie štátnej pokladnice, posilnenie kontroly a auditu verejných financií. Po vstupe do EÚ sa spustili rozpočtové reformy druhej generácie – viacročný rozpočet, programové rozpočtovanie, akruálne účtovníctvo. Po nástupe vlády R. Fica vývoj v tejto oblasti zamrzol, v niektorých aspektoch nastal dokonca regres. Dialo sa tak najmä kvôli dosahu krízy na verejné financie a neochote vlády priznať ekonomickú realitu. Mnohí ekonómovia na prehlbujúce sa nedostatky upozorňovali, no vláda ich kritiku ignorovala alebo odbíjala útokom na ich integritu (tečie im mlieko po brade, sú to len takzvaní alebo pravicoví experti).
Svetová banka v roku 2001 vyvinula nástroj s názvom Public Expenditure and Financial Accountability Framework (PEFA), ktorým sa meria efektívnosť správy verejných financií. Tento nástroj si vyžaduje aktívnu spoluprácu vlády a je využívaný predovšetkým rozvojovými krajinami, aby na základe hodnotenia nedostatkov vedeli lepšie zacieliť svoje rozpočtové reformy. Hodnotenie PEFA však uskutočnili aj mnohé vyspelé krajiny (Francúzsko, Holandsko, Švajčiarsko, Nórsko, Veľká Británia). Aktuálnou zaujímavosťou z tejto oblasti je, že Brazília v rámci hodnotenia PEFA získala viac hodnotení „A“ ako doteraz najlepšie Nórsko (17 z celkového počtu 28 indikátorov). Slovensko ani okolité štáty hodnotenie PEFA doposiaľ nerealizovali. Z neochoty MF SR deliť sa v ostatnom období s verejnosťou o základné údaje o rozpočte bolo zrejmé, že sa v dohľadnej dobe ani realizovať nebude.
Preto bolo potrebné nájsť alternatívny nástroj, ktorého použitie nebude závislé na súčinnosti vlády. Takýmto je Open Budget Initiative, mimovládna nezisková iniciatíva hodnotiaca transparentnosť rozpočtovania v 94 krajinách sveta. Jeho veľkou výhodou a nevýhodou zároveň je, že poskytuje jedno číslo – index – podľa ktorého sa dajú krajiny zoradiť do prehľadného rebríčka. Výhoda spočíva v tom, že hodnotenie je zasadené do kontextu iných krajín a porovnateľné v čase. Nevýhodou zas je, že agregácia výsledku do jediného ukazovateľa značne zjednodušuje podstatu hodnotenia. To je pritom veľmi obsiahle a zahŕňa všetky fázy rozpočtovania od zostavenia fiškálneho rámca pre rozpočet až po jeho audit a verejnú prezentáciu. Hodnotenie je zamerané na včasnosť, úplnosť a objektivitu vládou zverejňovaných údajov.
Prieskum sa realizuje v dvojročnom cykle a použitá metodika zaručuje, že hodnotenie nie je tendenčné. Partnerská organizácia najskôr vyplní obsiahly dotazník, ktorý sa následne pošle na verifikáciu dvom anonymným hodnotiteľom z rovnakej krajiny. Po jeho aktualizácií je vyplnený dotazník zaslaný na autorizáciu ministerstvu financií, aby sa vylúčili prípadné chyby z neznalosti. Na záver je v centrále OBI vo Washingtone prieskum spracovaný do finálnej podoby a výsledky jednotlivých krajín sú vyhodnotené v celosvetovom kontexte.
V roku 2010 sa prostredníctvom MESA10 zapojilo do tohto nezávislého hodnotenia aj Slovensko, a to s cieľom objektivizovať prípadnú kritiku vlády v rozpočtovej oblasti. Podľa výsledkov hodnotenia sme skončili celosvetovo na 28. mieste, ale v regionálnom porovnaní sme neobstáli dobre. Otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko. Výsledok hovorí o tom, že napriek uskutočneným reformám stále máme čo zlepšovať. Najväčšie nedostatky predstavujú chýbajúca audítorská správa k záverečnému účtu a nedostatočná zrozumiteľnosť parametrov rozpočtu širšej verejnosti. Zlepšenie v hodnotení možno ďalej očakávať, keď Východiská rozpočtu budú obsahovať aj výdavkové priority vlády, v rozpočte budú uvádzané konzistentné časové rady údajov (R-2 až R+2), zlepší sa informovanie o priebežnom plnení a zmenách v rozpočte, či keď priebežné správy o plnení rozpočtu a záverečný účet budú obsahovať aj vyhodnotenie nefinančných ukazovateľov a zdôvodnenie rozdielov oproti rozpočtovému plánu. Na mnohé z týchto krokov netreba meniť platné zákony, stačí ich dodržiavať a prejaviť politickú vôľu deliť sa s občanmi o informácie týkajúce sa peňazí nás všetkých – verejných financií.
(Autor je analytik M.E.S.A. 10)
Vyšlo v týždenníku .týždeň, 21. 11. 2010
Čítajte viac: http://www.tyzden.sk
späť
Newsletter