• Aktuality
• Aktivity
  • Články a komentáre
  • Publikácie
  • Slowakischer Monatsbericht
  • Slovenské ekonomické fórum
• Projekty
  • Open Budget Initiative
  • Právo - dostupná služba pre každého
  • Podpora konkurencieschopnosti ukrajinských regiónov
  • Fiskálna decentralizácia na Ukrajine
  • Podpora budovania miestnej demokracie na Ukrajine
  • Benchmarking miest
  • Skúsenosti kantónu Luzern s komunálnou reformou
  • Kvalita v podporovanom zamestnávaní
• O nás
  • História
  • Poslanie
  • Stratégia
  • Kto sme
  • Kontakt

Čítajte viac: Počiatek: Náš odhad rastu ekonomiky nebude veselý

Nakupuje sa menej, zahraničný dopyt klesá

Problémom Slovenska je podľa Jána Marušinca z Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 klesajúci zahraničný dopyt. "V súčasnej situácii je vhodné stimulovať domáci dopyt. Otázny je však spôsob, akým to urobiť," povedal pre Aktuálne.sk.
"Nemyslím si, že by sa to malo robiť veľkými infraštruktúrnymi projektmi alebo výdavkami na IT, pretože takéto zákazky skončia v rukách veľkých firiem a ich prejavenie sa v peňaženkách občanov je dosť otázne," dodal Marušinec.

Aj Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) varuje pred prílišným nadšením z infraštruktúrnych projektov. Podľa neho by mali byť posudzované z hľadiska ekonomického prínosu.

"Na jednej strane tak stojí diaľničný úsek v Považskej bystrici, opačným extrémom je širokorozchodná železnica. Každopádne hoci nová diaľnica z Martina do Ružomberka zamestná priamo a nepriamo viac ako tisíc ľudí, Slováci kvôli nej nové peugeoty, kie a volkswageny kupovať nezačnú," uviedol Ďurana pre Aktuálne.sk.
Ďurana dodal, že podporu výstavby diaľnic vláda avizovala už dávnejšie, preto sa len ťažko dá považovať za protikrízové opatrenie. IT projekty by podľa neho mali byť prioritou vlády "za každého počasia" a energetické projekty pomáhajú ekonomike až v dlhodobom horizonte.

Ďalším prijateľným opatrením je podľa Marušinca zvýšenie platov vybraných skupín verejných zamestnancov, ako sú napríklad učitelia alebo zdravotníci. Pomôcť podľa neho môžu aj investičné projekty spojené so zvyšovaním zamestnanosti, ako sú opravy škôl, výstavba vodovodov, kanalizácií, miestnych komunikácií a podobne.
"Podotýkam, že tieto opatrenia by mali byť dočasné, mali by trvať iba pokiaľ sa neoživí hospodársky rast. Po jeho opätovnom obnovení by vláda mala opäť začať šetriť. Rovnako si myslím, že stimul pre ekonomiku by nemal byť celý financovaný vyšším deficitom, ale aj vnútornou reštrukturalizáciou výdavkov," konštatoval Marušinec pre Aktuálne.sk.

Stanek: Podpora domáceho dopytu jediná cesta

Podpora domáceho dopytu je podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Petra Staneka jediná možná cesta. "Žiadna iná neexistuje, keďže dochádza ku globálnemu kolapsu spotreby vo všetkých krajinách, export sa nevyhnutne zrúti a potom treba hľadať alternatívy," uviedol Stanek pre Aktuálne.sk.

Tými podľa neho môže byť podpora veľkých infraštruktúrnych, telekomunikačných a energetických projektov. Perspektívne Stanek vidí aj objednávky pre slovenské firmy v oblasti úsporných energetických programov a podobne.
"Ďalšou rovinou je otázka stimulácie spotreby obyvateľstva tak, aby sa vytvorila spotreba pre malé a stredné lokálne viazané firmy, ktoré držia 80 percent zamestnanosti," poznamenal Stanek.

Cestu, keď sa najskôr odoberú peniaze firmám a potom sa čiastočne vracajú do podnikateľského sektora, považuje ekonóm a zakladateľ politickej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík za neefektívnu. "Veľa prostriedkov sa takýmto spôsobom rozkradne. Peniaze majú väčší efekt, keď ich štát nechá tam, kde sa vytvoria," oponoval.

Sulík ďalej tvrdí, že keď štát začne podporovať firmy, ktoré sú v problémoch, uprednostňuje v podstate tých najneschopnejších. "Pokiaľ máte štyri konkurenčné firmy a jedna má problémy, tak to je preto, lebo tam mali napríklad neschopný manažment. A práve tieto firmy teraz dostanú podporu," poznamenal pre Aktuálne.sk.

Podporu infraštruktúrnych projektov však Sulík akceptuje. "Diaľnice by mali byť dokončené. Dokonca počas krízy by sa mohla výstavba urýchliť, lebo sa časť pracovnej sily uvoľnila, keďže skončil stavebný boom," povedal pre Aktuálne.sk.

Stanek ďalej uviedol, že objem exportu je príliš veľký a domáci dopyt ho určite nepokryje. "Potom je ale otázkou to, ako udržať domácu miestne viazanú zamestnanosť. Tá nesúvisí s úspešným exportom Slovenska. Práve preto je potrebné realizovať spomínané projekty na domácom trhu a za domáce peniaze," konštatoval Stanek.

Sulík: Treba znížiť dane
Sulík stimuláciu domáceho dopytu odmieta. "Treba znížiť zaťaženie tých, ktorí tvoria hodnoty. To sú firmy a zamestnanci. Ako prvá by mala byť znížená daň na 16 percent" tvrdí.

Druhým najlepším protikrízovým opatrením by podľa neho bolo zníženie DPH, alebo odvodov. "Pointa nie je mať siedme najvyššie zaťaženie na svete a mať druhú najvyššiu daň z nafty v rámci Európy," konštatoval Sulík.

Aj podľa Ďuranu môžu mať vládne opatrenia relatívne nízky efekt. "Navyše ak sa budú realizovať aj neproduktívne projekty, predstavuje to plytvanie zdrojmi, ktoré budú chýbať v inej časti ekonomiky," upozornil.

INESS preto navrhuje znižovanie daní, odvodov a odstraňovanie regulačných bariér. Ďurana ďalej uviedol, že by sa vláda mala snažiť aj čo najviac zlepšovať podnikateľské prostredie.

Marušinec v plošnom znižovaní daní, ktoré navrhuje opozičná SDKÚ-DS, nevidí optimálne riešenie. Zlatou strednou cestou by podľa neho mali byť selektívne škrty v odvodoch, napríklad zavedenie určitej progresivity tým, že sa zníži odvodová povinnosť nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ktoré majú vyšší sklon k spotrebe.

Zníženie daní je podľa Staneka iba parciálnym opatrením, pretože nerieši dopytovú stránku. "Dnes je kľúčovou otázkou spotreba obyvateľstva, ktoré bolo spolu s veľkou časťou malých firiem v posledných rokoch závislé výlučne na obrovskej úverovej expanzii a zadlžovaní. Pokiaľ toto nepochopíme, tak všetky reči o znižovaní odvodov sú nezmyselné, pretože sa tým rieši iba jedna strana rovnice a nie rovnováha," dodal Stanek.

späť

Newsletter