Pondelok, 06. 10. 2008
M.E.S.A.10 v médiách, Jaroslav Pilát, SME 2.10.2008, Zase sme zachránení!
Pojem právny štát obsahuje v sebe niekoľko princípov, ktoré by mali byť dodržané, aby mohol byť naplnený. Okrem iných je ním napríklad aj princíp legality, teda požiadavka, aby aj štátna moc bola viazaná zákonmi a nekonala čokoľvek a akokoľvek. Potom môže byť naplnená stará požiadavka rule of law, teda vlády práva, nie ľudí.
Šéf našej starostlivej vlády ako opozičný politik rád hovoril, že na Slovensku nie je právny štát. Dnes rád podporuje toto svoje tvrdenie – svojimi rozhodnutiami či príkazmi smerom k zákonodarnej moci. Keď si lieči svoje ideologické mindráky, núti túto zložku štátnej moci postupovať v rozpore s princípmi právneho štátu.
Tradične bez zdôvodnenia
Opäť padlo rozhodnutie otvoriť II. pilier dôchodkového systému. To, že všetci relevantní ľudia a inštitúcie majú iný názor ako premiér – pánmi Šramkom či Bartom z NBS počnúc, niektorými ľuďmi z ministerstva financií pokračujúc a ekonómami z bánk končiac, je teraz nepodstatné. Podstatná je forma, akou sa to ide diať. Vláda totiž žiada Národnú radu o prerokovanie účelovej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V Tomanovej materiáli sa nič (tradične) neodôvodňuje, len sa konštatuje, že hrozí ohrozenie ľudských práv. Ani slovko dôkazu; načo. Len si pripomeňme podmienky, za ktorých je možné využiť skrátené legislatívne konanie; musí ísť o mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody – len v takýchto prípadoch sa môže Národná rada uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní.
Týmto spôsobom sa odstraňovala povinnosť overeného podpisu pri vystupovaní z druhého piliera. Tiež sa tak nedávno novelizoval zákon o minimálnej mzde (základné ľudské práva a slobody boli neohrozené aj predtým – jasný výmysel) alebo zákon o cenách, o ktorom sa takisto relevantní ľudia vrátane ministra financií vyjadrovali ako o zbytočnom (preto ho asi bolo treba prijať hneď). O čom to hovorí – iba o tom, že takto sa prijímajú zákony na želanie či príkaz niekoho, nie na základe reálnej a aktuálnej potreby a legislatívnej núdze.
Návod z Česka
Potrebou čistej procedúry pri prijímaní zákonov sa zaoberal aj český ústavný súd, ktorý sa v roku 2002 (Pl. ÚS 5/02) vyjadril v tom zmysle, že zákon je v rozpore s ústavou nielen vtedy, ak sú v rozpore s ňou jeho ustanovenia, ale aj vtedy, ak nebola riadne dodržaná procedúra schvaľovania. Dodržanie postupu a tým viazanosť parlamentu zákonom o rokovacom poriadku tak povýšil na jednu z najdôležitejších podmienok pri prijímaní zákonov. Hovorí: „Ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu dôvodila, že len v procesne bezchybnom procese (v konaní v súlade s ústavou) možno dospieť k zákonnému a ústavne súladnému výsledku (rozhodnutiu), a preto procesnej čistote rozhodovacieho procesu (konaniu) je nutné venovať zvýšenú pozornosť a poskytnúť jej dôraznú ochranu.“ Alebo: „... takéto akty (zákony, pozn. autor) a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov nie je možné dosiahnuť inak než rešpektom k pravidlám (zásadám legislatívnej činnosti), ktoré si napokon Poslanecká snemovňa ako významný nositeľ zákonodarnej moci pre túto svoju činnosť zákonom sama stanovila.“
Skráteným legislatívnym konaním sa odoberá poslancom možnosť podrobne preskúmať legislatívne návrhy, poradiť sa s odborníkmi a pod., teda mať dostatok času na kvalitnú prípravu zákonov. Preto je tento postup výnimočný, vyžadujúci si mimoriadne okolnosti s mimoriadnymi dosahmi. Toto však vláda a premiér ignorujú, skrátené konanie premiér oznamuje už vopred. Ak by sme sa držali len pravidla, ktoré hovorí o tom, že hlasovanie v treťom čítaní konvaliduje aj predošlé pochybenia – vyšlo by z toho, že parlament môže schváliť čokoľvek, resp. akokoľvek, podstatné je, že zákon bol schválený. V tom prípade by však rokovací poriadok bol zbytočný a parlament ako reprezentant jednej z troch mocí v štáte by tak dostal oveľa silnejšie postavenie ako ostatné dve moci, s ktorými by mal byť v (relatívnej) rovnováhe.
Vláda si zákon presadí v skrátenom konaní. Má na to dosť poslušnú väčšinu. Len by si jej členovia mohli občas uvedomiť, že sú členmi zákonodarného zboru. A že sú tak kladené na nich aj iné požiadavky než len tie od premiéra voziaceho sa po II. pilieri, v minulosti kritizujúc o. i. aj spôsob prijímania zákonov v Národnej rade.
2. 10. 2008 | Jaroslav Pilát (Autor je právnik, pôsobí v M.E.S.A.10)
späť
Newsletter