Titul: SME

Dátum: 02.12.2006

Strana: 1

Článok: Dnes sú piate miestne voľby

Autor: Piško Michal

Anotácia:

Dnes od 7. h sa piaty raz od Novembra volia orgány miestnej samosprávy. Prvýkrát sú komunálne voľby jednodňové, miestnosti sa zatvoria o 20. h večer.

Text:

»Politológovia, sociológovia i samotní politici sa zhodujú, že ide o najdôležitejšie voľby primátorov, starostov a poslancov v novodobej histórii. Bývalý vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský upozorňuje, že príjmy a výdavky miestnej samosprávy, ako aj jej daňové príjmy, sa oproti roku 2002 strojnásobili a miestna samospráva dnes rozhoduje takmer o 90 mld Sk.

Mestá a obce rozhodujú čoraz viac aj o "každodenných" problémoch ľudí. Obecné zastupiteľstvá určujú napríklad výšku miestnych daní a poplatkov, rozhodujú o cestovnom poriadku a zľavách v mestskej hromadnej doprave, spravujú rôzne sociálne, kultúrne a školské zariadenia, narábajú s miliónmi z eurofondov.

Politológ Pavol Marchevský z Ústavu pre výskum verejnej mienky hovorí, že napriek väčším právomociam a peniazom pre samosprávu, hrozí najnižšia účasť v histórii komunálnych volieb.«

 celý článok

Titul: SME

Dátum: 01.12.2006

Strana: 5

Článok: Obec čoraz viac ovplyvňuje život obyvateľov

Autor: Čavojec Jozef; Piško Michal

Anotácia:

Aká bude daň z nehnuteľností, ako často bude premávať mestský autobus, kto bude mať zľavu na cestovnom, bude mať kto opatriť nevládneho príbuzného? Odpovede na všetky tieto otázky dnes už závisia od obce alebo mesta, v ktorom človek žije.

Text:

»V sobotu (2.12.) sa v 2926 obciach konajú piate ponovembrové voľby do orgánov miestnej samosprávy.

Tohtoročné komunálne voľby sa konajú v nových podmienkach - od tých predchádzajúcich štát na obce preniesol množstvo právomocí i majetku, nechal im čoraz väčšiu časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb a uvoľnil im ruky v miestnych daniach.

Bývalý vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský tvrdí, že príjmy a výdavky miestnej samosprávy, ako aj jej daňové príjmy, sú napríklad oproti roku 2002 trojnásobne vyššie, takže dnes rozhoduje takmer o 90 mld Sk.

Napríklad výdavky Prešova v roku 2001 dosiahli necelých 409 mil., na t.r. si ich mesto naplánovalo vo výške 1,2 mld Sk.

Aj preto majú politické strany čoraz väčší záujem obsadiť radnice väčších miest, mieni sociológ Ľubomír Falťan. "Na vidieku ľudí až tak nezaujíma, či je niekto z tej alebo onej strany, ale či vie pre dedinu niečo urobiť."

Pavol Marchevský z Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade hovorí, že bude zaujímavé, či si voliči uvedomia, ako veľmi sa situácia zmenila, či na to zareagujú. Ústav však volebnú účasť odhaduje na 40%, čo by bolo o 10 menej ako v roku 2002.

Z prieskumov pritom vyplýva, že najviac obyvateľov Slovenska sa na prvom mieste stotožňuje so svojou obcou. Falťan vysvetľuje, že ľudí najviac zaujíma to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí, takže pomerne malá účasť na komunálnych voľbách je vlastne paradoxom.

Na vidieku bola dosiaľ vždy väčšia volebná účasť ako v mestách. Falťan mieni, že sľuby kandidujúcich v mestách sú často nesplniteľné alebo všeobecné. "V Bratislave majú všetci radi Bratislavu, všetci ju chcú mať krajšiu, alebo jej veria," hovorí. "Človek má niekedy dojem, že idú realizovať svoje potreby a nie problémy mesta."

Primátor Bánoviec nad Bebravou Ján Turčan, ktorý už nekandiduje, je presvedčený, že komunálne voľby získavajú na dôležitosti. "Volebná účasť je často nepochopiteľná. Sám si kladiem otázku, či preto, že (ľudia) sú spokojní s tým, čo majú, alebo neveria, že ich hlasy sú až také dôležité. Najhoršia skupina nevoličov je tá, ktorú to nezaujíma."

Falťan hovorí, že na dedinách sú kandidáti známi, voliči vidia ich každodennú činnosť, a je tam menšia miera anonymity. Vo väčších mestách, ak nejde o dlhoročných komunálnych politikov, sú kandidáti "anonymní a neznámi, ich mená často nič nehovoria".

Ak obyvatelia obcí a miest nepôjdu voliť, zbavia sa možnosti ovplyvniť výsledky volieb a potom sa budú darmo sťažovať, že sa na čelo samosprávy nedostali ľudia podľa ich predstáv, pripomína Nižňanský. Práve preto, že "mestá a obce majú oveľa väčší vplyv na každodenný život obyvateľov", mali by tí pozornejšie vyberať svojich zástupcov.

Ivan Rončák, politológ a spolupracovník mimovládnej Transparency International Slovensko, voličom radí, aby si všímali, ako doterajší predstavitelia obcí hospodárili. Vo veľkých mestách kandidujú aj takí, ktorí "na svoju volebnú kampaň vynaložili oveľa viac, ako sa im môže na primátorskej mzde a odmenách vrátiť, čo je minimálne podozrivé". Rončák vystríha pred kandidátmi, ktorí by sa mohli ocitnúť v konflikte záujmov, keď chcú napríklad odvážať komunálny odpad, čistiť cesty a chodníky, osvetľovať mesto.«

* * *

Čo obec alebo mesto robí

- rozhoduje o miestnych daniach a (miestnom) poplatku za komunálny odpad a spravuje ich,

- zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom, udržiavanie čistoty v obci, údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp,

- zabezpečuje miestnu verejnú dopravu, a to do takej miery, že schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce, dáva súhlas so zastávkou vnútroštátnych i medzinárodných autobusových liniek v obci,

- zabezpečuje výstavbu a údržbu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych a ďalších obecných zariadení, ako aj kultúrnych pamiatok, a spravuje ich,

- zriaďuje, riadi a ruší určité zariadenia sociálnych služieb (domov - penzión pre dôchodcov, klub dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov a iné), rozhoduje o poskytovaní takejto starostlivosti, opatrovateľskej a prepravnej služby i o platbe za takéto služby,

- najmä pre dôchodcov organizuje spoločné stravovanie,

- prijímateľovi dávky v hmotnej núdzi môže poskytnúť sociálnu pôžičku a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi,

- prideľuje obecné byty,

- môže prenajať hnuteľný i nehnuteľný obecný majetok alebo ho predať, aj keď "majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať", hovorí zákon,

-v určitých prípadoch sa vyjadruje k podnikateľskej činnosti a k umiestneniu prevádzky na území obce,

- v "záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce" sama investuje a podniká,

- organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach jej života a rozvoja - miestne referendum,

- určuje a mení názvy ulíc a iných verejných priestranstiev,

- určuje pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,

- zabezpečuje verejný poriadok v obci; na určitý čas alebo na určitom mieste môže zakázať alebo obmedziť nejakú činnosť (zakázať predaj alkoholu na verejnom priestranstve, obmedziť používanie zábavnej pyrotechniky a tak ďalej).

 celý článok

Rozhovor s bývalým splnomocnencom vlády pre reformu verejnej správy Viktorom Nižňanským.

* Prečo je pre občanov dôležité, aby sa zúčastnili na komunálnych voľbách?

- Pretože komunálni politici dnes rozhodujú o podstatných záležitostiach, ktoré sa týkajú bežného života občanov. O školstve, sociálnych veciach, kultúre, zdravotníctve, doprave a mnohých ďalších, ktoré sa nás dennodenne týkajú.

* Ako konkrétne ovplyvňuje samospráva miest a obcí život občanov?

- Svojimi každodennými rozhodnutiami.

* Čím je pre obec a občana dôležitá funkcia starostu, prípadne primátora?

- Je volený priamo občanmi, ide o ich hlavného predstaviteľa, hoci veľa kompetencii má v rukách zastupiteľstvo. Je štatutárom obce či mesta a akýmsi hlavným hovorcom občanov v danom meste. Poslanci zas majú v rukách všetky dôležité právomoci. Rozhodujú o tom, ako sa využijú peniaze, ako sa narába s majetkom, o všetkých obecných politikách.

* Občania musia odvádzať samospráve dane a poplatky. Aké?

- Odvádzajú miestne dane, predovšetkým daň z nehnuteľnosti, za byt, pozemok, stavbu, ktorú vlastnia. Okrem toho platia rôzne menšie dane ako za psa, reklamu, výherné a nevýherné hracie automaty. Daň fyzických osôb ide do "spoločného koša" a následne sa prerozdeľuje podľa určitých kritérií.

* Prečo podľa vás občania venujú viac pozornosti veľkej politike ako malej komunálnej, ktorá sa ich týka bezprostrednejšie?

- Zrejme to súvisí s transformáciou spoločnosti. Občania si stále myslia, že štát za nich môže všetko vyriešiť. To sa však v poslednom období mení. Druhá vec je, že celoštátna politika je viac predmetom medializácie a diskusií. Slovensko je malá krajina, takže tzv. veľkú politiku cítiť takmer všade.

dev: Veľkú politiku cítiť všade, malú nie

(HOSPODÁRSKE NOVINY, 01.12.2006)

 celý článok

Titul: SME

Dátum: 30.11.2006

Strana: 35

Článok: Z ktorých kandidátov si vyberieme primátora

Autor: Vasiľová Linda; SITA

Anotácia:

Zoznam kandidátov na post primátora Bratislavy.

Text:

Andrej Ďurkovský, 48-ročný primátor (SKDÚ-DS, KDH)

Súčasný primátor kandidoval pred štyrmi rokmi za KDH, ANO, DS, SZS, DÚ. Aj dnes nastupuje ako kandidát pravice, ale už v zmenenej politickej situácii. Ďurkovský sa za štyri roky vo funkcii snažil napĺňať program, ktorý si stanovil na začiatku.

Z takmer 70 priorít, medzi ktorými boli dopravné stavby, obnovy pamiatok i projekty v sociálnej oblasti, sa nepodarilo splniť osem. Medzi najväčšie úspechy sám Ďurkovský zaraďuje Most Apollo a rekonštrukciu Hlavného námestia.

V druhom funkčnom období by chcel vybudovať nový 50-hektárový park pri Draždiaku, schváliť územný plán, rozbehnúť výstavbu nosného dopravného systému a presadiť nový zákon o Bratislave. Podporuje osamostatnenie Bratislavy ako župy.

Jeho kandidatúru podporili mnohé známe osobnosti, napríklad Eva Siracká, primátor Prahy Pavel Bém, Stanislav Štepka či Boris Filan.

* * *

Monika Flašíková-Beňová, 38-ročná politologička, (Smer-SD, ĽS-HZDS SMK, SF, SZ)

Podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja a europoslankyňa Beňová chce vylepšiť všetko, čo ľudí na súčasnom vedení mesta hnevá. Podľa nej treba schváliť územný plán, ale až po opätovnej diskusii s občanmi. Treba zastaviť rozpredávanie vzácnych lokalít v meste, ako sú dunajské nábrežia, a zamerať sa na budovanie zelene a miest na oddych.

Na rozdiel od Ďurkovského sa vyslovila za spoluprácu so súčasnou župou v dnešnej podobe.

Beňovú podporuje nielen rodná strana Smer, a teda súčasná vládna garnitúra, ale aj viacerí kolegovia z európskeho parlamentu. Okrem toho sa na jej volebnej internetovej stránke objavujú herec Matej Landl, lyžiarka Veronika Zuzulová či župan Vladimír Bajan.

* * *

Marián Kočner

43-ročný podnikateľ, (nezávislý)

Sám o sebe tvrdí, že je vyštudovaný novinár a kontroverzná postava. Známym sa stal kauzou Gamatex.

Jeho kampaň už zaplnila stránky serióznej aj bulvárnej tlače. Ohlas vyvolali vyhlásenia o hromadnej doprave zadarmo a o predvolebnej SMS hre.

Kočner chce dať po 1 mil. Sk trom z voličov, ktorí po odvolení za SMS správu dostanú kód, a tie sa budú žrebovať v živom vysielaní jedného z rádií. Podmienkou získania peňazí je zodpovedať jednoduchú otázku. Od tejto akcie si Kočner sľubuje najmä zvýšenie účasti vo voľbách.

Okrem toho chce zaviesť centrá pre otcov, zlepšiť údržbu ciest a majetok mesta predávať formou dražieb.

* * *

Rudolf Martančík, 61-ročný právnik (Úsvit)

Bývalý vojak, ktorý je podľa vlastných slov členom autentickej ľavicovej strany, o svojej kampani hovorí, že na ňu rozhadzovať peniaze nepotrebuje.

Stotožňuje sa s ostatnými kandidátmi v tom, čo je pre Bratislavu najdôležitejšie - doprava, zeleň, dobrá komunikácia s občanmi. Tú si predstavuje najmä na osobnej úrovni.

Chce sa raz za čas vybrať za občanmi tam, kde to bude najviac treba, povedať im, čo urobil a vypočuť si ich podnety. Martančík bol už vlani jedným z kandidátov na župana.

* * *

Karol Ondriaš, 54-ročný vedecký pracovník (KSS)

Ondriaš pracuje v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, bol poslancom parlamentu.

Vo svojej kampani sa podpredseda komunistov opiera o myšlienky marxizmu.

Chce predovšetkým odstrániť korupciu a kapitalistické smerovanie Bratislavy.

Pre dopravu chce urobiť zásadný krok - postaviť metro. Na svojej volebnej stránke ponúka aj predpokladanú trasu, takisto ako spôsob financovania. Zastaviť chce aj zhoršovanie kriminality, ktoré podľa neho súvisí s prehlbovaním rozdielov medzi sociálnymi triedami.

* * *

Andrej Trnovec, 43-ročný mediátor (Slovenská ľudová strana)

Kandidát strany, ktorá sa hlási k myšlienkam svojho zakladateľa Andreja Hlinku, sa narodil v Bratislave a študoval hydrogeológiu. Tomuto odboru sa venoval aj ako asistent na Univerzite Komenského. Od roku 1998 je predsedom Slovenskej ľudovej strany.

Jadro Trnovcovho programu tvorí starostlivosť o rodiny a zastavenie korupcie. Trnovec chce podporiť vznik materských centier, postaviť novú plaváreň, zamerať sa prevenciu užívania drog. Každé stavebné povolenie by malo byť spojené s povinnosťou vysadiť zeleň. Zabezpečiť chce aj lacné nájomné bývanie, mestu chce dať pomníky slovenských velikánov.

* * *

Pohľad odborníka na verejnú správu

Nie je rozhodujúce, či zvíťazí ľavica, alebo pravica. Dôležité je, čo lepšie prinesú komunálne voľby pre Bratislavu.

Je logické, že súčasný primátor a prakticky od roku 1990 komunálny politik sa opiera o výsledky svojej mnohoročnej práce a jeho protikandidáti sa snažia o jej spochybňovanie.

Problémom u mnohých je často absencia dôkazu tvrdenia, že to na komunálnej úrovni vedia lepšie. Že budú vedieť lepšie komunikovať so zastupiteľstvom, mestskými časťami, centrálnou vládou, štátnou správou, podnikateľmi, záujmovými skupinami, ale aj s vlastným zastupiteľstvom, ktorého zloženie nikto vopred nevie. Že budú lepšie hospodáriť s mestskými financiami a mestským majetkom.

Budúcnosť hlavného mesta úzko súvisí aj s rozhodnutím o jeho organizácii a postavení, o jeho "samospravovateľnosti". Považujem za raritu, ak dnes o rozvoji a spravovaní územia mesta so 425.000 obyvateľmi rozhoduje v rámci rôznych kompetencií takmer 700 volených predstaviteľov občanov na všetkých úrovniach štátu. Asi veľmi ťažko sa potom dá povedať, kto je zodpovedný za to, čo Bratislavčanom prekáža. Preto je potrebný nový zákon o Bratislave.

Som presvedčený, že väčšina hlavných problémov Bratislavy je dôsledkom politiky bývalých centrálnych vlád, ktoré desaťročia stavali sídliská a vecné aj finančné riešenie problémov celomestskej infraštruktúry odkladali.

Predstava prebudovania Bratislavy na moderné, fungujúce, európske mesto za niekoľko rokov je slušne povedané nereálna. Môže sa tiež zdať, že Bratislava má veľa peňazí. Nemyslím si to. Práve vo vzťahu k potrebe odstránenia modernizačného dlhu, ktorý od štátu zdedila, a vo vzťahu k čoraz väčším požiadavkám obyvateľov a návštevníkov mesta.

Prakticky žiadne mesto za jedno volebné obdobie svoju tvár nezmenilo. Ak sa pozrieme na slovenské mestá a obce, práve tie, ktoré spravovala jedna garnitúra viac volebných období, považujeme za úspešné. A je to vzhľadom na nahromadené problémy logické.

Mestá nepotrebujú permanentnú zmenu za každú cenu, ak na to nie sú mimoriadne dôvody. Nepotrebujú, aby ich zasiahli neduhy "veľkej" politiky.

Po zmenách rámcových podmienok (decentralizácia a ostatné reformy, vstup Slovenska do EÚ) potrebujú naše mestá pre svoj rozvoj najmä stabilitu. Vonkajšiu i vnútornú. Potrebujú na čele ľudí, ktorí sú oddaní myšlienke miestnej demokracie. O tom by mali byť komunálne voľby na Slovensku aj v Bratislave.

Viktor Nižňanský, odborník na verejnú správu, prezident spoločnosti M.E.S.A. 10

 celý článok

Titul: SME

Dátum: 29.11.2006

Strana: 24

Článok: Voľby: Lamač sa rozdelí

Autor: dot

Anotácia:

V Bratislave-Lamači žije približne 7000 obyvateľov. Mestská časť sa delí na Starý Lamač s prevažne rodinnou zástavbou a Nový Lamač - sídlisko. A práve vo voľbách 2.12. budú môcť obyvatelia dvoch odlišných častí Lamača voliť samostatne.

Text:

»Mestská časť sa totiž po novom začne deliť na dva volebné obvody. Zmenu si vyžiadali Starolamačania v obave o stratu zástupcov v zastupiteľstve.

Opäť bude kandidovať súčasný starosta Peter Šramko, bude mať však silnú protikandidátku, novinárku a bývalú poslankyňu Národnej rady Oľgu Keltošovú.

Pre obyvateľov Lamača sú vo voľbách najdôležitejšie otázky bezpečnosti a dopravného spojenia s centrom mesta. Lamačská cesta, jeden z hlavných ťahov do Bratislavy, je totiž najnehodovejšia cesta v meste.

Lamač má inak typické problémy rozvíjajúcej sa mestskej časti, najväčším je zrejme výstavba. Chystá sa revitalizácia zóny Nový Lamač, kde by mohlo vzniknúť až 750 bytov.«

* * *

Kandidáti na starostu

- Oľga Keltošová, 63-ročná novinárka, SDKÚ, Smer a SNS

- Juraj Pravda, 53-ročný manažér, Slobodné fórum

- Peter Šramko, 51-ročný starosta, KDH, DSS, OKS, SZS

* * *

Pohľad odborníka na verejnú správu

Súčasný starosta mestskej časti pôsobí vo funkcii štyri roky, predtým však funkciu vykonával už niekoľko mesiacov po doplňujúcich voľbách. Počas jeho obdobia sa posunula ďalej výstavba kanalizácie a pre obyvateľov určite zaujímavá modernizácia tepelného hospodárstva. Príprava bytovej výstavby, ale aj obnova kúpaliska a snaha vtiahnuť občanov do participácie na rozvoji tejto mestskej časti môže tiež získať uznanie práce súčasného starostu, ktorý opäť kandiduje. Má však proti sebe politicky skúseného protikandidáta s podporou dvoch najsilnejších parlamentných strán, a preto očakávam vyrovnaný súboj.

Viktor Nižňanský, odborník na verejnú správu, prezident spoločnosti M.E.S.A. 10

 celý článok